KOLOTOČ

            Onehdy, na prvého mája, postavili na námestí kolotoč. Zadarmo na ňom vozili. Ľudia sa, pravdaže, len tak valili. Bol medzi nimi aj akýsi chasník. Zrejme dedinčan. „Čo je to tu?“ spytuje sa chasník, „vari zadarmo vozia?“ „Veru zadarmo!“

            Nasadol teda ten chasník na kolotoč, na dreveného koňa a dovtedy sa vozil, kým načisto nezdrevenel. Zložili ho z kolotoča, položili na zem – v poriadku, vydýchol, prišiel k sebe. „A čo,“ vraví, „ešte vozia?“ „Vozia,“ vravia mu. „No tak sa ešte preveziem... Keď je to zadarmo.“

            O päť minút ho zložili z koňa. Znova ho položili na zem. Vracal, len tak z neho tieklo.

            No tak, moji milí, ešte treba dáky čas počkať, kým bude všetko zadarmo.

„Pri čítaní Zoščenka som pochopil, že socializmus nastane až vtedy, keď z asfaltu vyrastú fialky.“ (Albert Camus)

(zdroj: ZOŠČENKO, M. Kolotoč. Bratislava: Vydavateľstvo Európa, bez uvedenia roku vydania.)